Združenie veterinárnych lekárov hospodárskych zvierat
diviak

Africký mor ošípaných

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel s ošípanými.

diviak prasa bradavičnaté

Prejavuje sa vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou (mortalitou) s makroskopickými príznakmi, veľmi podobnými klasickému moru ošípaných (ťažké dýchanie, krvavá hnačka, cyanotické – nafialovelé sfarbenie kože, potácanie).

Paprčka

Pôvodcom ochorenia je vírus z čeľade Asfarviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu teplôt a pH a nachádza sa v krvi, tkaninových tekutinách, vnútorných orgánoch (najmä v slezine, pečeni, obličkách, mandliach, miazgových uzlinách) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom mäse a v jatočných produktoch. Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. Človek nie je voči vírusu vnímavý.
Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60-tych rokoch minulého storočia, jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov.

Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Vážnym problémom je, že choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale aj vektorom – krv cicajúcim hmyzom (kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov, v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3-6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. Pri subakútnej forme klinické príznaky častokrát chýbajú, alebo sú menej výrazné. Zisťuje sa zvýšená telová teplota, pokles príjmu krmiva až nechutenstvo, potraty (aborty) u gravidných prasníc, prípadne zvýšený úhyn. Pri akútnej forme je nápadná skleslosť (apatia), nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, zvýšená telová teplota, potraty, krvácaniny v podkoží až nápadné fialové sfarbenie kože (cyanóza). Pri chronickej forme sú okrem poklesu hmotnosti pozorované nepravidelnosti v telovej teplote, častokrát sú vplyvom sekundárnej bakteriálnej infekcie zisťované zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka, zmeny na koži. Nápadným pri pitevnom obraze je v porovnaní s klasickým morom ošípaných výrazné zväčšenie a tmavé sfarbenie sleziny.

Slezina

Africký mor ošípaných je choroba podliehajúca povinnému hláseniu v rámci EÚ, ako aj Svetovej organizácii pre zdravie zvierat so sídlom v Paríži (OIE).

V súlade s legislatívou Európskej únie má Slovenská republika pripravený a schválený Národný pohotovostný plán pre prípad podozrenia a výskytu afrického moru ošípaných v Slovenskej republike, na základe ktorého sú spracované a aktualizované regionálne pohotovostné plány pre túto chorobu.

Nárazníková zóna s Českou republikou mapa

INFO leták ŠVPS SR

Opatrenia v nárazníkovej zóne

 

V spolupráci so ŠVPS SR



Generálny partner ZVLHZ

msd